Balet, ako umelecký útvar, spájajúci hudbu, libreto, choreografiu, scénu
a kostýmy vznikol vďaka snahe francúzskych a talianskych umelcov. Prvé
verejné baletné predstavenie na svete – Ballet Comique de la reine – sa
však odohralo koncom 16. storočia v Paríži. V piatok 15. októbra uplynie
od týchto chvíľ 440 rokov.
Samotný pojem „balleto" použil po prvýkrát taliansky tanečný majster
Domenico da Piacenza v 15. storočí. Balet sa ďalej vyvíjal zo
spoločenských tancov renesancie, v druhej polovici 16. storočia jednak
ako časť talianskych opier alebo ako francúzsky ballet de cour (dvorský
balet), ktorý spájal hudbu, spev, tanec a recitáciu. Na zvýraznenie
vizuálneho efektu sa často používali bohaté kostýmy, dekorácie aj
výprava.
V histórii baletu sa za prvé baletné predstavenie považuje Ballet
Comique de la reine (Komický kráľovnin balet). Išlo o veľkolepé,
nákladné, päť hodín trvajúce predstavenie talianskeho huslistu,
skladateľa a choreografa Balthasara de Beaujoyeulxa. Uskutočnilo sa
počas vlády francúzskej kráľovnej Kataríny Medicejskej 15. októbra 1581 v
Paríži.
Na predstavení sa podieľalo viacero umelcov a zahrali si v ňom
najvýznamnejší dvorania. Skladalo sa zo štyridsiatich choreografických
obrazov, ktoré sa vzájomne prelínali. Trvalo od 22-ej hodiny večernej do
tretej hodiny rannej.
Balet ako samostatná umelecká forma vznikol vo Francúzsku počas vlády
kráľa Ľudovíta XIV. (1643-1715), ktorý bol veľkým prívržencom tanca.
Vďaka účinkovaniu v balete Le Ballet de la Nuit (Balet noci), kde
tancoval v úlohe slnka, dostal pomenovanie kráľ Slnka.
„Tanec je jedným z najdôležitejších a najviac oceňovaných spôsobov
cvičenia tela a najprirodzenejšou prípravou na akýkoľvek ďalší výcvik –
okrem iného, aj na výcvik v zbrani," povedal panovník Ľudovít XIV.
S jeho menom sa spája aj vznik (v marci 1661) prvej školy tanca s názvom
Académie royale de danse (Kráľovská akadémia tanca), ktorou chcel
prispieť k profesionalizácii tanca. Jeho dvorným dramatikom bol Molire
(vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin), ku ktorému prizval hudobného
skladateľa Jeana-Baptista Lullyho. Spoločne začali písať tzv.
comédie-ballet (komédia s baletom), čo boli činoherné predstavenia s
hudbou a tancom. Tanec tvoril samostatné časti, ktoré ohraničovali
jednotlivé scény.
Na Slovensku začal balet písať svoje dejiny v roku 1920 po vzniku
Slovenského národného divadla. Jeho založenie vyvolalo zároveň aktivity,
smerujúce k vzniku vlastného baletného súboru. Keďže po zániku
rakúsko-uhorskej monarchie neexistovala slovenská baletná škola, vedenie
divadla pozvalo českých tanečníkov a choreografov. A tak sa prvým
umeleckým šéfom Baletu SND stal český tanečník Václav Kalina, ktorý
19.mája 1920 uviedol balet Coppélia francúzskeho skladateľa Léa
Delibesa. Prvou sólistkou bola Eugénia Metznerová a mužské úlohy
stvárňoval napríklad Václav Kalina, ktorý bol aj prvým umeleckým šéfom a
rovnako prvým choreografom.